Tu sa dozviete:o- že sme začínali s výcvikom vodiacich psov; |
Mohlo by vás zaujímať:o- čo všetko vám ponúkame; |
„Tessa nás viedla po nových cestách a my sme kráčali za ňou.“
Bol to november 2010, kedy sme s malou dušičkou založili Občianske združenie Zlatý Pes. Akoby to bolo len včera, čo sme sedeli nad jeho budúcimi stanovami a premýšľali, ako sa bude volať. Tento deň odštartoval veľké dobrodružstvo. No začalo to ešte skôr...
Jarka s Tessou, rok 2013
Všetko začalo túžbou p. Jarmily Margovej mať svojho vlastného vodiaceho psíka, nakoľko ona sama je prakticky nevidiaca. Skontaktovala sa s organizáciami, ktoré pôsobia v oblasti výcviku psov so špeciálnym výcvikom na Slovensku i v zahraničí, avšak po prehliadke už vycvičených či aktuálne dostupných vodiacich psov vycítila, že potrebuje takého vodiaceho psa, ktorý by úplne vyhovovať jej predstavám a spĺňal jej potreby, ktorému by mohla bezvýhradne dôverovať. Tak sa začalo prvé dobrodružstvo – Jarmila sa pustila do výcviku svojho vlastného vodiaceho psa presne na mieru, tak, aby bol schopný v dvoch rokoch zložiť skúšky psa so špeciálnym výcvikom – vodiaceho psa a kvalitatívne obstáť vedľa profesionálne vycvičených psov.
Keďže si Jarmila chcela svojho vodiaceho psíka i vychovať, nie len vycvičiť, prišiel čas na hľadanie vhodného šteniatka. A to sa nakoniec našlo – vo februári roku 2010 vycestovala pre trojmesačné šteniatko zlatého retrívera bez preukazu pôvodu k mladej rodinke v Humennom. Dostala meno Tessa.
Tak teda vzniklo občianske združenie, ktorého činnosťou bol i výcvik vodiacich psov. Tessa úspešne zložila skúšky u nás. Zárukou jej výcviku a schopnosti, zárukou jej titulu "vodiaceho psa", sa stal oficiálny doklad na základe úspešne zložených skúšok vodiaceho psa a jej praktická bezproblémová schopnosť zodpovedne sprevádzať prakticky nevidiacu osobu. Jarka sa na ňu mohla úplne a vo všetkom spoľahnúť.
Keďže jej Tessa splnila sen, Jarka sa rozhodla, že tento sen splní i druhým. Pôsobiac pod hlavičkou Občianskeho združenia Zlatý Pes začala s výcvikom druhého vodiaceho psíka.
Jarka s Enji (vľavo) a Tessou (vpravo)
Tým sa stala fenka labradorského retrívera Enji, ktorú sme si doniesli so Spišskej Belej. Po dovŕšení dvoch rokov i táto úspešne zložila skúšky vodiaceho psa a bola podarovaná p. J. Janíkovej ako plne spôsobilý vodiaci psík. Jej výcvik, ako aj výcvik Tessy a ďalších psíkov, sa hradil výlučne z verejných zbierok - dobrovoľných príspevkov občanov nášho mesta Michalovce a okolia.
Popri výcvikovej činnosti sa Jarka už od začiatku venovala i činnosti osvetovej. Aktívne chodievala po školách, detských letných táboroch a všade tam, kde ju zavolali, aby deťom i dospelým prezentovala vodiaceho psa: čo je vodiaci pes, ako ho spoznať, ako naňho reagovať, na čo taký psík ľuďom slúži; či aby ho prezentovala i v praktickej demonštrácií, čo taký vodiaci pes vlastne dokáže.
V roku 2017 však došlo k zmene legislatívy Slovenskej republiky, ktorá miernou úpravou definície zmenila špecifikáciu organizácií, ktoré zákonne uspôsobuje k výcviku vodiacich psov. Táto zmena požadovala, aby organizácie cvičiace vodiacich psov boli registrované v medzinárodnej federácií združujúcej organizácie cvičiace vodiacich a asistenčných, či iných psov so špeciálnym výcvikom. Nuž a členstvo v takejto federácií požadovalo splnenie podmienok, ktoré sme ako malá organizácia neboli schopní splniť. Keďže sme sa počas výcviku sústredili výhradne na jedného psa, snažiac sa z neho vytvoriť plnohodnotného a spoľahlivého vodiaceho psa, ktorému možno dôverovať, a výcvik takéhoto psa trvá minimálne dva roky, nebolisme napr. schopní vycvičiť hneď piatich a pochopiteľne sme túto podmienku nemohli splniť.
Sl. Janka Janíková pri odovzdávaní Enji v Levoči, 11. apríla 2013
Bolo to na prelome rokov 2016/2017, kedy sme opäť sedeli nad našimi stanovami a rozmýšľali, ako ďalej. Až nás znenazdania napadlo - čo tak canisterapia? Po čase sa táto možnosť ukázala ako schodná, po dlhšom čase ako nanajvýš správna cesta. Stali sme sa tak ešte viac prístupnejšími vám, našim podporovateľom. Mohli sme takto pomôcť už nie len prakticky nevidiacemu či nevidiacemu človeku, ale každému jednému.
Canisterapia na Základnej škole v Trebišove, 12. október 2018
Z našej Tessy sa vykľul veľmi spoľahlivý canisterapeut - nakoľko praktické požiadavky na povahu, návyky a schopnosti vodiaceho psa nie sú vôbec tak vzdialené od požiadaviek na psa-canisterapeuta. Obaja musia byť spoľahliví, jednoduchí v manipulácií, okamžití a pohotoví na povely, prispôsobiví, absolútne nekonfliktní, nesmie ich čokoľvek rozhodiť, musia spoľahlivo reagovať na nečakané situácie. Iba canisterapeut musí byť navyše ústretový k cudzím ľuďom, čo vodiaci pes nemusí – no tento a podobné rozdiely naša Tessa svojou skvelou povahou okamžite prekonala. Spojila to ešte so svojimi skúsenosťami z praxe vodiaceho psa, svojou spoľahlivosťou vyplývajúcou z veku (mladícke výstrelky boli už za ňou), svojou prirodzenou ústretovosťou voči cudzím a najmä deťom; svojou maznavosťou, kedy dokáže i bojazlivého človeka povzbudiť k tomu, aby ju bez strachu pohladkal. Dokonca sa časom u nej ukázali jej skryté schopnosti - ku každému človeku sa správa inak, intuitívne individuálne; dokonalo prispôsobuje svoje správanie ku plachým klientom, k vozíčkarom, k využívateľom služieb DSS či k deťom s poruchou autizmu.
Tessa nás viedla po nových cestách a my sme kráčali za ňou.
Jarka pri výbere nového šteniatka - so Cheilou, u chovateľa v Uníne, február 2019
Bolo evidentné, že canisterapia dáva zmysel, že pomáha ľuďom. A keďže Tessa už bola v pokročilom veku, mala nedávnych 9 rokov, rozhodli sme sa, že kúpime nové šteniatko, ktoré by kráčalo v jej šľapajach. Chceli sme, aby mu Tessa psím spôsobom predala svoje zvyky a skúsenosti a my by sme jej pomohli tiež svojimi znalosťami, aby sme vychovali nášho nového canisterapeuta od šteniatka. Tak sme sa vo februári 2019 začali obzerať po novom šteniatku. A vedeli sme, že chceme, aby to bolo kvalitné šteniatko, najideálnejšie čistokrvné s papiermi. Ak šteniatko, tak poriadne.
Jarmila si vyhliadla chovnú stanicu na druhej strane Slovenskej republiky, v Uníne. A i keď bolo chovných staníc ponúkajúcich čistokrvné šteniatka s dobrým rodokmeňom zo zimných vrhov viacero, ona si bola po jednom telefonáte istá - chcem šteniatko z chovnej stanice Slnko Unína od pána I. Šišku, i keď ho vôbec nepoznala.
Avšak cena takétoho šteniatka sa pohybovala nad 1 000-,€, nakoľko rodičia boli držiteľmi viacerých titulov - otec bol poľským šampiónom, mamka šampiónkou na Slovensku. Hovorili sme si: to nebude také jednoduché, možno sa to vôbec nepodarí. Naša činnosť bola dosiaľ podporovaná a financovaná výlučne z verejných zbierok a darov, ani tentokrát to nemalo byť inak. Tak sme na našu Facebookovskú stránku vypísali výzvu - prosbu o pomoc financovania nášho nového šteniatka, canisterapeuta.
A stal sa zázrak.
Vo veľmi krátkom období reagovalo nezávisle na sebe hneď niekoľko ľudí a subjektov, ktoré nám ponúkli svoju podporu, Keď sme vo februári 2019 prichádzali k chovateľom pre šteniatko, dokázali sme vyplatiť polovicu z kúpnej ceny šteniatka! Druhá polovica sa splácala, až 14. novembra 2019 bolo šteniatko úplne vyplatené. Niečo, čo sme si nevedeli predstaviť, sa podarilo. Iba sme si vraveli: tak to malo byť...
A aká je naša Cheila? Dúfame, že nám naša Tessa prepáči - ale takého psíka sme ešte nemali! Ak sa máme podeliť o informácie zo zákulisia - naučila sa základom čistotnosti už v troch mesiacoch (Tesske to trvalo o jeden-dva-tri mesiace viac). Nezničila nám ani jednu ani jednu pohodenú knihu, ani jeden pár topánok, (ani vankúš, nábytok, ponožku atp., ako to robievala v jej veku Tesska). Poslúcha na jedno slovo (nie na tretíkrát, ako jej kolegyňa). Je to pokojný, jemný, trpezlivý, veselý psík, s ktorým je radosť pracovať či len tak sedieť a pozerať televízor (pretože Cheila občas skutočne sleduje reklamy).
A tak naša Cheila úspešne zložila skúšky psa-canisterapeuta a vedľa Tessy zastáva miesto canisterapeuta v meste Michalovce. Účastní sa našich akcií v celom rozsahu (iba sa s Tesskou striedajú).
A my už vieme, že naše občianske združenie bude mať budúcnosť.
Cheila na návšteve u primátora mesta Michalovce, naše mesto na ňu poskytlo dotáciu vo výške 300,-€
Keďže na našej ceste k dnešku sme nazbierali veľa skúseností s prácou, s výchovou a výcvikom psov. Učili sme sa na vlastných chybách i úspechoch. A tak sme dnes schopní a pripravení pomôcť všetkým psíčkarom, ktorí potrebujú poradiť so svojim štvornohým kamarátom či ho naučiť niečo nové.